111 metrov a dosť! Budovy v Bratislave by v budúcnosti nemali byť vyššie
Súčasný stav situovania výškových budov v hlavnom meste je nekoncepčný, nerešpektuje mestskú lokalitu ani terén. Riešení je niekoľko.
V Bratislave by v budúcnosti nemali vyrásť budovy vyššie, ako je 111-metrová Národná banka Slovenska. Tento regulatív potvrdzuje aj návrh urbanistickej štúdie výškového zónovania hlavného mesta, ktorý v pondelok 24. októbra predstavili pracovníci magistrátu verejnosti. Táto štúdia má vniesť pravidlá a dať odpoveď na urbanistický obraz mesta.
Tri varianty riešenia
V rámci návrhu štúdie je momentálne mesto v procese participácie s verejnosťou a rokovať o nej bude aj s dotknutými orgánmi. „Na to, aby sa potom výšková regulácia stala záväznou, bude potrebné, aby ju schválilo mestské zastupiteľstvo ako súčasť územného plánu,“ podotkol primátor Ivo Nesrovnal.
Z analýz podľa štúdie vyplýva, že súčasný stav situovania výškových budov v Bratislave je nekoncepčný, nerešpektuje celomestské a často i lokálne kompozičné väzby a ani danosti morfológie terénu.
„Cieľom štúdie je vyhodnotiť jestvujúci stav a stanoviť lokality vhodné na dokomponovanie výstavbou výškových budov,“ píše sa v dokumente. Ten počíta sa troma variantmi riešenia.
V nultom variante výška hladín v rozvojových územiach zodpovedá regulácii v zmysle platného Územného plánu hlavného mesta. Aplikovaných je všetkých päť hladín zástavby, ktoré vychádzajú zo stavu stavebnej štruktúry na území mesta. Podľa magistrátu pri tomto variante sa nevyžaduje zmena regulácie funkčných plôch.
Variant 1 stanovuje výškové hladiny vo väčších logických celkoch. Sú v ňom aplikované štyri hladiny zástavby okrem piatej – najvyššej, a to 32 až 46 metrov. V kompaktnom meste je stanovená pre oblasť Pamiatkovej rezervácie Bratislava výšková hladina 11 až 18 metrov a pre ostatné územie je navrhovaná ucelená hladina 18 až 25 metrov, zodpovedajúca stavu výšok objektov v rámci pamiatkovej zóny.
Rozdiel medzi Petržalkou a Starým Mestom
Vo Variante 2 sú aplikované štyri hladiny zástavby okrem piatej najvyššej 32 až 46 metrov. Druhá najvyššia hladina 25 až 32 metrov je navrhovaná len v mestskej časti Petržalka ako hladina umožňujúca dotvorenie charakteristickej sídliskovej zástavby. Pre oblasť Pamiatkovej rezervácie Bratislava je stanovená výšková hladina 11 až 18 metrov.
V západnej, severnej a východnej časti mesta sa navrhujú len hladiny od 11 do 25 metrov. Hlavné mesto upozorňuje, že nakoniec výsledný variant môže vzniknúť aj kombináciu všetkých troch návrhov.
Primátor by chcel, aby boli výškové budovy sústredné na jednom mieste a mimo centra mesta. „V Bratislave to ale nie je možné, pretože prechádzajúci vývoj bol tak chaotický. Minulosť zmeniť nevieme, ale aspoň vieme vniesť poriadok do toho, čo príde,“ skonštatoval Nesrovnal.
V meste je podľa primátora niekoľko lokalít, kde by výškové budovy mohli vyrásť, a to v zóne Chalupkova či v Petržalke.
